Z hľadiska použiteľnosti dreva – jedného z najkrajších prírodných materiálov, je vlhkosť rozhodujúcou charakteristikou. Od obsahu vlhkosti závisí, či drevené výrobky zostanú nemenné, respektíve či dôjde k ich zmenšeniu alebo zväčšeniu. Faktom zostáva, že drevo sa radí medzi hygroskopické materiály. Niečo ako špongia, ktorá absorbuje alebo stráca vlhkosť zo vzduchu na základe podmienok okolitého prostredia – a tými sú teplota, tlak a vlhkosť vzduchu. Keďže podmienky okolitého prostredia sa menia, premenlivá je aj vlhkosť dreva. Pokiaľ vlhkosť stráca , zosychá (zmenšuje svoje rozmery), v prípade, že navlhne, svoje rozmery zväčšuje a tento stav sa nazýva napučanie.
Keď drevo pracuje…
Istotne ste už počuli, že „drevo pracuje“ inak povedané, jedná sa o striedavé zosychanie a napúčanie, ktoré je zodpovedné za mnohé neskoršie problémy s hotovými výrobkami. Hneď po spílení obsahuje veľké množstvo vlhkosti – viac ako 60 %. Tá existuje v dvoch formách ako voda voľná – obsiahnutá ako kvapalina v bunečných dutinách, (dopravuje výživu z koreňov do koruny stromu a ktorá sa dá ľahko a rýchlo odstrániť, nemení objem dreva) ) a ako voda viazaná, ktorá je uviaznutá v bunkových stenách (vyskytuje sa v plynnom skupenstve, mení tvar a rozmery dreva a dá sa len ťažko odstrániť).
Akonáhle je čerstvo narezané drevo na vzduchu, začne okamžite strácať voľnú vodu. V tomto momente ešte nemení svoje rozmery, nakoľko vlákna sú plné viazanej vody. Akonáhle sa vyparí voľná voda, dosiahne stav ktorý sa volá bod nasýtenia vlákien, alebo jednoducho BNV. Je to stav, kedy drevo neobsahuje žiadnu voľnú vodu a maximálne množstvo vody viazanej.
Bod nasýtenia vlákien u väčšiny druhov drevín zodpovedá hodnote obsahu vlhkosti 30 %. V závislosti od druhu dreviny sa môže pohybovať v medziach +-3 %, ale 30 % obsah vlhkosti je všeobecne prijímaný priemer.
Kedy sa dá pozorovať zmena objemu?
Po dosiahnutí BNV drevo začne strácať viazanú vlhkosť, čo sa dá pozorovať zmenou jeho objemu. Od tohto okamihu sa drevo nepovažuje za surový materiál, ale prechádza procesom sušenia.
To, koľko viazanej vlhkosti sa stratí počas procesu sušenia závisí od teploty a relatívnej vlhkosti okolitého vzduchu. Pri 100 % relatívnej (pomernej) vlhkosti vzduchu (RVV) nedôjde k žiadnemu úbytku viazanej vody. Pri 0% RV sa stratí všetka viazaná vlhkosť, je to stav, ktorý je možné dosiahnuť iba v sušičkách
Vlhkosť dreva
Obsah vlhkosti sa vyjadruje ako percentuálny podiel vody z hmotnosti absolútne suchého dreva (tzv absolútna vlhkosť, ktorá môže nadobudnúť hodnoty aj viac ako 100%), ktorú treba rozlíšiť od relatívnej vlhkosti – tá vyjadruje podiel vody v percentách z celkovej hmotnosti vzorky v momente merania (nikdy nedosiahne 100% vlhkosť).
Zmenou vlhkosti dochádza k výrazným posunom vo vlastnostiach dreva. K najdôležitejším zmenám z pohľadu používania drevených výrobkov je zmena rozmerov a objemu. Zmeny nastávajú najmä v dôsledku zosychania, napúčania, praskania a kornatenia.
Zosychanie je proces, počas ktorého dochádza k zmenšovaniu rozmerov a objemu dreva pri vyparovaní viazanej vody. Pri zosychaní rozlišujeme lineárne a objemové zosychanie. Lineárne sa vyznačuje zmenšovaním rozmerov v troch základných smeroch – tangenciálnom, radiálnom a pozdĺžnom. Hodnoty pre jednotlivé smery sa líšia v závislosti od konkrétnej dreviny. Vo všeobecnosti však platí, že najvýraznejšie je zosychanie tangenciálne (cca 4-8%), najmenšie je podzdĺžne (takmer zanedbateľné, iba cca 0,1-0,2 %. Kvôli malým hodnotám sa ani neuvádza).
Pri objemovom zosychaní dochádza k zmene objemu, v závislosti od druhu dreviny sa pohybuje okolo 12-15 %. Na posúdenie stability výrobku sa používa nielen objemové zosychanie (čím menšia hodnota, tým lepšie), ale aj podiel tangenciálneho a radiálneho zosychania (opäť čím nižšia hodnota, tým stabilnejšia je podlaha).
Celá veda okolo skúmania vlhkosti dreva má za cieľ jediné: aby sa vlhkosť hotového výrobku, či už nábytku, exteriérového obkladu alebo podlahy v interiéry čo najviacej priblížila rovnovážnej vlhkosti prostredia, kde bude následne uložené – to napomôže jeho tvarovej stálosti. Čo sa týka podláh určených do interiérov, ideálna vlhkosť pri výrobe je 9% ± 2%. Táto hodnota zodpovedá vlhkostnej rovnováhe dreva, ktorú sa snaží drevená podlaha dosiahnuť pri izbovej teplote 20-23°
C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50-60 %. Pri zabezpečení takýchto klimatických podmienok drevo len veľmi málo pracuje a je rozmerovo aj objemovo stále – nevyskytujú sa žiadne špáry, korýtkovanie, praskanie či iné nežiaduce javy.
