Máte jasno v tom, že kúriť budete „podlahou“, no nie ste si celkom istý, aká podlahová krytina sa môže kombinovať s podlahovým kúrením? Nechcete sa spoľahnúť na reči predajcov, ktorí vehementne presviedčajú, že áno, tá ich podlaha sa môže bez obáv používať s podlahovým kúrením, aj keď predávajú 3 cm hrubú smrekovú dlážkovicu?

Opatrnosť je pri výbere podlahy naozaj na mieste. Až dodatočne zistiť a na vlastnej koži pocítiť zníženú účinnosť kúrenia nie je nič príjemné. A čo je horšie, nalepenú podlahu Vám žiaden obchodník späť nevezme a nepreplatí náklady na montáž a demontáž. Preto aj pri výbere podlahovej krytiny platí staré známe „dôveruj, ale preveruj“.

Nemusíte sa obmedzovať výberom materiálu, aj keď ste možno počuli „zaručené rady“ že napríklad drevo alebo koberce nie sú vhodným materiálom na podlahové kúrenie.

Ako si teda preveríte, či je daná podlaha vhodná na podlahové kúrenie?

Pri výbere podlahovej krytiny sledujte dva parametre – hrúbku podlahovej krytiny a tepelnú vodivosť. Dosadením týchto dvoch premenných do jednoduchého vzorca dostaneme hodnotu tepelného odporu materiálu. Samozrejme čím nižší je tepelný odpor, tým bude podlahové kúrenie fungovať ekonomickejšie a efektívnejšie. Maximálna hodnota tepelného odporu musí byť nižšia ako 0,15 m²K/W (podľa DIN 4725) . Toto je hraničná hodnota. Väčšina serióznych výrobcov sa však drží max. hodnoty tepelného odporu uvedenej v EN 1264-3 a síce 0,10 m²K/W ktorá zaručí skutočne komfortný priebeh podlahového kúrenia.

A teraz spomínaný vzorec na výpočet tepelného odporu:

vysvetlenie premenných

R je tepelný odpor v m²K/W,
d je hrúbka konštrukcie v m
λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti v W/(mK)

Na výpočet tepelného odporu teda potrebujeme dve veličiny – hrúbku podlahovej krytiny v metroch, ktorú treba vydeliť súčiniteľom tepelnej vodivosti materiálu z ktorého je podlaha vyrobená. Súčiniteľ tepelnej vodivosti sa označuje symbolom λ – lambda. Jedná sa o materiálovú konštantu, ktorá sa zisťuje experimentálne, nemusíte ju teda pracne počítať. Príklad súčiniteľa tepelnej vodivosti pre jednotlivé materiály

Rozdiely v tepelnej vodivosti materiálov sú obrovské – sto či tisícnásobné rozdiely nie sú výnimkou.

Čo sa týka dreva, veľký vplyv na tepelnú vodivosť má predovšetkým hustota dreva. Čím je hustota dreva vyššia, tým tepelná vodivosť λ rastie. Je to dané rozdielnymi hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti drevnej substancie a vzduchu. Priemerné hodnoty λ vzduchu sú iba 0,026 W.m-1.K-1 a drevnej substancie sú okolo 0,600 W.m-1.K-1

Hustejšie drevo má vyšší podiel dreva a málo vzduchu, takže je vhodnejšie na podlahové kúrenie.

Z domácich drevín je teda najvhodnejšia na podlahové kúrenie dubová podlaha. Ešte vhodnejšie sú exotické dreviny ako napríklad drevo ipe, juhoamerické cumaru či africká bubinga ktoré sa môžu pochváliť podstatne vyššou hustotou ako náš dub. Pozrite si parametre hustoty dubu a vybraných exotických drevín (pri zostatkovej vlhkosti 12% ):

dub 670 kg/m3

bubinga: 830 kg/ m3

cumaru: 1070 kg / m3

ipe: 1050 kg / m3

Ak teda chceme podlahu s najlepším prestupom tepla, vyberáme podlahu s čo najmenšou hrúbkou a čo najväčším súčiniteľom tepelnej vodivosti.

Praktické informácie k podlahám vhodným na podlahové kúrenie:

• vyhýbať sa hrubým podlahám
• väčšina drevených podláh spĺňa kritérium vhodnosti na podlahové vykurovanie pri hrúbke do 15 mm. Vždy si však overte, aby tepelný odpor podlahy bol max. do 0,10 m²K/W
• na zachovanie 100 % kondície podlahy dodržiavajte overené postupy pri pokládke drevených podláh na podlahové kúrenie