Ako postupovať pri pokládke drevených podláh na podlahové kúrenie

Drevené podlahy sa môžu používať pri podlahovom kúrení (či už elektrickom alebo teplovodnom), no pri inštalácii je potrebné dodržať isté zásady.

Hydroizolácia budovy

Budova v ktorej sa bude podlaha inštalovať musí mať dokonale zaizolovaná proti zemnej vlhkosti, proti stekajúcej, tlakovej a agresívnej vode. Treba zabezpečiť, aby sa dažďová voda nestekala pod izoláciu.

Všetky mokré procesy v interiéri musia byť ukončené

Pokládku začínajte výlučne v suchých priestoroch. V prípade, že táto podmienka nie je splnená, drevená podlaha nasiakne vlhkosť a zdeformuje sa.

Nechajte podlahe čas na aklimatizáciu

S inštaláciou podlahy nezačínajte okamžite – pred pokládkou nechajte podlahu v priestore, kde sa má uložiť, aklimatizovať po dobu minimálne jedného týždňa. Aklimatizácia má prebiehať pri zabezpečení nasledovných podmienok: pri teplote vzduchu 18°C – 25 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 40-60 %.

Príprava a kontrola vhodnosti podkladu pred pokládkou

Podklad musí byť rovný, maximálny povolený výškový rozdiel je 3 mm na 1,2 m. Pri zistení vyšších odchýliek je potrebné podlahu vyrovnať – napr. samonivelačnými tmeliacimi hmotami.

Podkladová vrstva podlahy musí byť pri pokládke suchá v celej jej hrúbke

exclamation_markVlhkosť podkladu sa meria špeciálnym prístrojom – vhlkomerom, pričom je potrebné rešpektovať hraničné hodnoty:

  • pri cementových poteroch pre podlahové kúrenie je najvyššia prípustná zostatková vlhkosť 1,8 %
  • pri anhydridových podkladoch je hraničná hodnota zostatkovej vlhkosti 0,3 %

Správna zostatková vlhkosť poteru sa zabezpečuje prekúrením poteru ešte pre položením drevenej podlahy, podľa tkz. nábehového diagramu. Jeho princípom je postupné zvyšovanie teploty až do 45 °C a následné znižovanie teploty.

Postup podľa nábehového diagramu je nasledovný:

začína sa nastavením teploty na 20 °C, ktorá sa postupne zvyšuje každý deň, maximálne o 5 °C až na maximálnych 45 °C. Maximálna teplota sa potom udržuje niekoľko dní. Počet dní maximálnej teploty stanovíte nasledovne: hrúbka poteru v cm = minimálny počet dní s udržovaním maximálnej teploty. Následne začnite teplotu postupne znižovať, max. o 5 °C každý deň, až na začiatočných 20 °C. Celkovo tento proces trvá približne 2-3 týždne, počas neho treba zabezpečiť krátkodobé vetranie, aby prebytočná vzdušná vlhkosť mala kam unikať. Novšie vykurovacie systémy majú nábehový diagram predvolený v možnostiach vykurovania.

Po ukončení vykurovacieho cyklu s postupným zvyšovaním a následným znižovaním teploty je potrebné zmerať zostatkovú vlhkosť poteru. V prípade, že nedosahuje predpísané hodnoty (max. 1,8 % pri cementových poteroch a max. 0,3 % pri anhydridových), zopakujte vykurovací cyklus v skrátenej verzii.

Podlahové kúrenie je možné spustiť najskôr po 30 dňoch od ukončenia poteru (pri anhydridových poteroch je možné začať s vykurovaním skôr, najskôr však po 14 dňoch).

V prípade, že by ste podlahové kúrenie zapli skôr, napríklad z dôvodu urýchlenia procesu sušenia, môže to spôsobiť trhliny spôsobujúce oslabenie podkladu.

Pred samotnou pokládkou podlahy je potrebné podlahové vykurovanie úplne vypnúť

podkladka drevenej podlahy na podlahove kurenie

Počkajte dokým teplota podkladu nedosiahne 18 °C (čo zodpovedá prívodnej teplote cca 25 °C) a až tak môžete začať pokládku (pri relatívnej vlhkosti vzduchu 40-60 %).

Po pokládke počkajte minimálne 48 hodín, dokým podlahové kúrenie opäť zapnete, pričom dbajte na to, aby sa teplota zvyšovala postupne, maximálne o 5°C za deň. Zásada postupného zvyšovania a znižovania teploty platí aj v prípade začiatku a konca vykurovacej sezóny. Maximálna teplota povrchu drevenej podlahy je 27°C.

Optimálna vlhkosť vzduchu

Drevo je prírodný materiál citlivý na zmeny vlhkosti – pri zvýšenej vlhkosti vzduchu sa jeho objem zvyšuje podobne ako keď špongia nasáva vodu. Pri nízkej vlhkosti vzduchu zosychá čo sa prejavuje tvorbou škár medzi jednotlivými doskami. V každom období je potrebné zabezpečiť relatívnu vlhkosť vzduchu 40-60 %. Tieto hodnoty nie sú ideálne nielen pre drevo, ale aj pre zdravie človeka. Je preto dôležité vlhkosť vzduchu pravidelne merať.

Najmä vo vykurovacej sezóne vlhkosť často klesne pod hodnotu 40 %. V takom prípade zabezpečte zvlhčovače vzduchu do miestností, kde je položená drevená podlaha a pravidelne – ráno a večer vzduch zvlhčujte.

Drevené podlahy sa dajú celoplošne nalepiť alebo položiť plávajúcim spôsobom. Celoplošné lepenie poskytne najvyššiu efektivitu podlahového kúrenia, no pri tomto spôsobe pokládky hrozí vznik špár vo vykurovacej sezóne a prípadne ďalšie škody súvisiace s príliš vlhkým podkladom – najčastejšie „korýtkovanie“. Prenos tepla z podlahového kúrenia je pri drevenej plávajúcej podlahe síce menší, no na druhej strane vhodná podložka dokáže zabrániť problémom súvisiacim so zmenami vlhkosti podkladu (s parametrom parotesnosti SD vyšším ako 75).

V oboch prípadoch – aj pri celoplošnom lepení aj pri plávajúcej podlahe je potrebné dodržať diletačné škáry 10-15 mm od všetkých stien a prechodov – napríklad na miestach kde sa spája dlažba s drevenou podlahou. Na týchto miestach sa diletačná škára vyplní korkom (ktorý sa potom zafarbí do odtieňa podlahy), pri stenách medzeru prekryje soklová lišta.

Vhodnosť materiálu na podlahové vykurovanie

Na zistenie vhodnosti materiálu na podlahové vykurovanie potrebujeme poznať tepelný odpor podlahovej krytiny. Symbolicky sa táto veličina označuje R (jednotka je m2K/W) a jej maximálna hodnota pri podlahovom kúrení nesmie presiahnuť 0,15 m2K/W. Pre komfortné prevádzkovanie systému podlahového vykurovania je ideálne, ak je súčet tepelných odporov všetkých použitých materiálov do 0,10 m2K/W.

Výpočet tepelného odporu:

vypocet tepelneho odporu

pričom

R je tepelný odpor v m2K/W,
d je hrúbka konštrukcie v m
λ je súčiniteľ tepelnej vodivosti v W/(mK)

Do výpočtu tepelného odporu teda vstupujú dve veličiny – hrúbka materiálu a súčiniteľ tepelnej tepelnej vodivosti (alebo tepelná vodivosť), použitého materiálu, ktorá sa označuje symbolom λ – lambda.

Čím nižšia je hodnota lambda materiálu, tým lepšia tepelná vodivosť. Základná jednotka tepelnej vodivosti je watt na meter a kelvin (W/mk). Pri dreve sa hodnota lambda mení v závislosti od druhu dreviny a od zostatkovej vlhkosti. Napríklad brezová preglejka so zostatkovou vlhkosťou okolo 9,3 % (ideálnou do interiéru) má hodnotu lambda 0,147 W/mk. Tvrdé dreviny majú túto hodnotu okolo 0,16 -0,17. Pri dreve teda počítajme teda s hodnotou tepelnej vodivosti 0,17.

Tepelný odpor masívnej drevenej podlahy o hrúbke 15 mm podľa vyššie uvedeného vzorca vypočítame nasledovne:

0,015 m : 0.17 λ = 0,088 m2K/W

čo je menej ako maximálna odporúčaná hodnota pri podlahovom kúrení s komfortnou a rýchlou prevádzkou (0,10 m2K/W).